Ako sa držiteľ mnohých svetových ocenení za svoju tvorbu dostal k rytectvu? „Keď som chodil k Albínovi Brunovskému na VŠVU, inklinoval som k menším grafickým formátom. Na prednášky k nám chodieval rytec poštových známok Josef Herčík z Prahy a pán Brunovský ma pobádal, aby som si to vyskúšal,“ spomína si Martin Činovský. „Po ukončení školy sa mi z nej akosi nechcelo odísť. Tak sme s profesorom Brunovským vymysleli, že by som rytectvo poštových známok a cenín mohol robiť v rámci umeleckej ašpirantúry po škole.“
Nechceli vychovať „padělatele“
Od vzniku Československa v roku 1918 slovenský rytec známok nebol, Činovský bol teda prvý, ktorý sa po vysokej škole začal venovať rytectvu. Dôležitá bola forma umeleckej ašpirantúry, lebo normálnym spôsobom by sa k rytectvu nedostal.
„V Prahe sa vtedy okolo toho robili reči, že by si vychovali „padělatele“. Keď to však bolo pod záštitou ministerstva školstva, tak to bolo možné,“ pokračuje Martin Činovský, ktorý si doposiaľ veľmi rád spomína na svojho profesora. S Brunovským to spolu „ťahali“ deväťnásť rokov, lebo bol aj jeho školiteľom počas ašpirantúry a po škole spoločne vyučovali na katedre grafiky na VŠVU.
Činovského prvou, vtedy ešte československou známkou, boli v roku 1986 Majstrovstvá sveta vo volejbale žien v Prahe. Ďalšia jeho „prvá“ bola v roku 1988 známka 125. výročia Matice slovenskej - považuje ju za prvú preto, lebo ju robili po prvýkrát dvaja slovenskí autori.
„Albín Brunovský bol autorom výtvarného návrhu, ja som bol rytec. V roku 1993 som robil aj prvú známku Slovenskej republiky,“ vysvetľuje Činovský. „Boli okolo toho rôzne historky, keď som s tým začínal, skoro ma obviňovali zo šírenia poplašnej správy a rozpadu republiky. Napokon s podporou vtedajšieho ministra známka urobila a vyšla presne o polnoci 1. 1. 1993.“
Ryje s pomocou lupy
Martin Činovský, ktorý je autorom výtvarného návrhu prvej slovenskej eurovej známky, získal uznanie nielen doma. Jeho zásluhou naše rytectvo a slovenskú známkovú tvorbu poznajú a obdivujú aj vo svete. Keď oslavoval päťdesiatku, mal výstavu v Londýne. V Anglicku existuje klub zberateľov slovenských a českých známok. „Ako mi vtedy povedali jeho členovia, naše známky zbierajú preto, lebo sú to umelecké diela po výtvarnej aj remeselnej stránke. Rytina poštových známok je vlastnej jednou z najťažších grafických techník,“ vysvetľuje Činovský. „Ako rytec sa nesmiete pomýliť, lebo inak niekoľkomesačnú prácu môžete zahodiť. Naše známky sa ryjú do nezakalenej ocele veľmi tvrdým, ostrým oceľovým rydlom. Do milimetra musím vtesnať šesť až osem liniek, podpis je vysoký asi tri desatiny milimetra. Robím to preto s binokulárnou lupou v pomere 1 : 1.“
O tom, že táto technológia za niečo stojí, svedčia každoročne aj popredné umiestnenia slovenských známok v anketách o najkrajšiu známku sveta či Európy. „Doma mám veľa takýchto cien, ale nepočítam ich. Teším sa, že takéto trofeje získavajú ľudia, ktorých som to naučil, moji nasledovníci,“ dodal rytec, ktorý sa nedávno v Nitrianskej galérii predstavil aj v trochu inej polohe. Prezentoval tu komornú maliarsku tvorbu aj voľné grafické listy v technike leptu a oceľorytín. Nechýbali ani výtvarné návrhy, rytecké rozkresby či skúšobné odtlačky rytín poštových známok.
Maľuje a robí hudbu
„Posledné štyri roky som známky takmer nerobil, tak som si povedal, že nebudem sedieť so založenými rukami. Začal som maľovať a komponovať hudbu. Je to iná poloha oproti známkam, môžem tu snívať svoje sny a popustiť uzdu fantázii,” vyznáva sa zo svojich pocitov Martin Činovský.
„Hudbu skomponujem, nahrám a CD dám hudobným redaktorom, či ju použijú, je len na nich. Keď mi však príde výpis zo Slovenského ochranného zväzu autorského, som prekvapený, že sa moja hudba veľmi často používa vo filmoch.“
V minulosti robil hudbu k hraným filmom, detektívkam, napríklad Akcia Edelstein, ako výtvarník spolupracoval na filmoch Rabaka a Fontána pre Zuzanu I. Robil na večerníčkoch, animovaných filmoch, ozvučoval aj vo filme Sedím na konári a je mi dobre. Je to pre neho forma tvorivého relaxu.
„Obviňovali
ma z rozpadu
republiky."
MARTIN ČINKOVSKÝ
KTO JE MARTIN ČINOVSKÝ
Martin Činovský je zakladateľom slovenskej známkovej tvorby a rytectva. Študoval na VŠVU v Bratislave, v oddelení knižnej tvorby u Albína Brunovského. Piaty ročník absolvoval na Ecole Nationale des Arts Décoratifs v Paríži. Bol na odbornej stáži v štátnej tlačiarni poštových známok v Périgueux vo Francúzsku. Vedie Oddelenie tvorby cenín a rytectva na Katedre grafiky VŠVU, vyučuje aj na Pedagogickej fakulte UK. Za rytiny poštových známok dostal šesťkrát Cenu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. V roku 1999 získal III. cenu v súťaži o Najkrajšiu známku vo Viedni za známku Ľudovít Štúr. V roku 2004 mu udelili francúzsky rad Rytiera umenia a literatúry.
