HRONOVCE. Bezvládni starí ľudia ležia v posteliach tesne natlačených na seba. Tí, ktorí ešte zvládnu prejsť aspoň pár metrov, posedávajú na lavičke na dvore za plotom rodinného domu.
V jednopodlažnom dome v Hronovciach v okrese Levice momentálne žije dvadsaťdeväť ľudí. Za prahom zariadenia je ticho. Väčšina jeho obyvateľov spí alebo iba neprítomne hľadí pred seba. Mnohí sú alkoholici, trpia stareckou demenciou či Alzheimerovou chorobou. V asi piatich izbách vybavených sparťansky, dožívajú opustení, často bez kontaktu s rodinou.
Združujeme ľudí, ktorí k nám dobrovoľne chodia. Žijeme tu ako jedna veľká rodina.
Juraj Szebeni, majiteľ neregistrovaného domova dôchodcov
Ich život sa obmedzil na zopár izieb nanovo omietnutého dvojdomčeka a na priľahlý neveľký dvor. Ten oddeľuje seniorov od domu manželov Szebeniovcov, ktorí zariadenie už šesť rokov prevádzkujú.
Povolenia nepotrebujeme
Novinárov vítajú ochotne. Chcú im dokázať, že obvinenia hlavného lekára úradu Nitrianskej župy Ľubomíra Ševčíka sú nafúknuté. Ten na začiatku týždňa na župnom zastupiteľstve vyhlásil, že za bránami hronovského zariadenia mohlo za rok v nedôstojných podmienkach zomrieť až sto ľudí.
Priznávajú, že nemajú povolenie úradov, do domu sa nedostane ani hygienik. „Nepotrebujeme žiadne povolenie, nie sme poskytovateľom zdravotníckej ani sociálnej starostlivosti. Sme občianske združenie a združujeme ľudí, ktorí k nám dobrovoľne prichádzajú. Žijeme tu ako jedna veľká rodina,“ presviedča domáci pán a niekdajší vodič sanitky Juraj Szebeni. „Že tu za rok zomrelo sto ľudí, je úplný nezmysel. Za vlaňajší rok u nás zomrelo asi 22 ľudí, tento rok to bolo 16,“ tvrdí.
Izba: iba postele, kreslá a mĺkvi seniori. FOTO: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Tieto čísla neskôr orientačne potvrdzuje aj starosta obce Róbert Csudai. „Vlani sme tu mali 48 úmrtí a v tom je celá obec, tunajšia psychiatrická nemocnica a aj táto prevádzka.“
Majiteľ ochotne ukazuje celý dom, semtam pohladí niektorého zo starčekov po vlasoch. „Máme tu aj bezdomovcov, tento rok som na vlastné náklady pochoval už piatich ľudí, o ktorých nikto nejavil záujem.“
Za dôchodok či celý dom
Miestnosti sú zariadené stroho, zväčša len posteľami a kreslami. „Zabezpečujeme im kompletné zaopatrenie, cez stravu, ubytovanie, pranie a žehlenie, až po návštevu lekárov a úradov,“ pokračuje. „Sme financovaní z dobrovoľných príspevkov, povinné minimum je 10 eur na deň, väčšina nám necháva dôchodky, iným pomáha rodina.“
Nechodí sem lekár, hovorí jedna zo žien. FOTO: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Nitrianska krajská prokuratúra však naznačuje aj iný spôsob platby. „Na súde je už podaná obžaloba z úžery,“ hovorí nitriansky prokurátor Jaroslav Maček. Manželia mali získať od jednej z klientiek rodinný dom v hodnote 800-tisíc korún. Žena krátko potom zomrela. „Úžera spočívala v nepomere, pričom zneužili duševnú chorobu. Ona im poskytla nehnuteľnosť za 800-tisíc a oni jej poskytli starostlivosť za niekoľko tisíc korún,“ povedal Maček. Szebeni o obvinení nechcel hovoriť.
Stačilo
Prehliadka domu sa končí v „ženskom oddelení“, kde ležia štyri bezvládne ženy. Jedna, po porážke, hovorí len toľko, že sa jej tu darí „ako kedy“. Ďalšia, mentálne čulejšia bezdomovkyňa z Bratislavy sa sťažuje na stravu. „Dávajú nám len polievky a cestoviny, žiadne mäso. Čo som tu dva mesiace, nevidela som lekára, hoci som veľmi slabá.“ Jej ponosy rázne ukončí pani domu. Návštevné hodiny sa skončili.
Koľko ľudí v hronovskom domove naozaj umrelo a za akých podmienok, sa na mieste hodnoverne zistiť nedá. Obvodný lekár Juraj Orság, ktorý k miestnym pacientom dochádza, však tvrdí, že to bolo určite oveľa menej ako sto za rok. Práve on posunul úmrtné listy lekárovi župy Ševčíkovi. Teraz tvrdí, že došlo k nedorozumeniu a boli to úmrtné listy všetkých, ktorých za posledné roky obhliadal v celom okolí.
„Ak mi poskytol podvrhy, bude to musieť vysvetľovať. Keby tam zomrel bez potrebnej starostlivosti čo i len jediný človek, tak je to dôvod, aby to kompetentné orgány v 21. storočí zatvorili,“ hovorí Ševčík.
Úradníci dávajú ruky preč
Neregistrovaný domov nemal kto zastaviť, bráni sa polícia, hygienici aj župa.
BRATISLAVA. Postelí pre bezvládnych seniorov je na Slovensku málo. Aj preto môžu vznikať čierne zariadenia, ktoré sa tvária ako nájomné domy. Takto si vysvetľuje prípad nelegálneho domova dôchodcov Helena Woleková, šéfka nadácie Socia a porevolučná ministerka práce.
Hoci v dome v Hronovciach zomreli v priebehu jeden a pol roka desiatky ľudí, nikto nezakročil. Nitriansky samosprávny kraj, ktorý povoľuje činnosť sociálnych zariadení, o domove vedel. Sťažnosti však nepreveril.
Szebeni hovorí, že seniorom pomáha. FOTO: SME – V. ŠIMÍČEK
„Nie je to registrované zariadenie a my môžeme kontrolovať iba sociálne zariadenia, ktoré majú povolenie na činnosť,“ povedala Jozefína Vlčková z Odboru sociálnych vecí a zdravotníctva kraja. Podnety posunuli polícii, ktorá nezákonnosť domova nezistila.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zase kontroluje iba zariadenia, kde sa poskytuje zdravotná opatera.
Nezasiahli ani hygienici. „Je to nelegálna prevádzka, ktorá nemá povolenie re〜gionálneho hygienika. Keďže sme jej ale my nevydali povolenie, nemôžeme takúto prevádzku ani zavrieť,“ povedala okresná hygienička v Leviciach Alena Frtúsová.
Ministerka sociálnych vecí Viera Tomanová poslala do Hronoviec kontrolu. „Predpokladala som, že kraj bude konať, lebo ide o poskytovanie sociálnych služieb, aj keď nie je povolené vyšším územným celkom.
Dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb má však podľa novely zákona o sociálnych službách, ktorý platí od januára tohto roku, práve Tomanovej ministerstvo.
Ján Glovičko