Toto leto sa Oponice stali opäť obľúbenou destináciou maďarských turistov. Keď sa o rok a pol sprístupní apponyiovská knižnica v obnovenom renesančnom kaštieli, obec sa dostane do pozornosti celej Európy. Na prílev turistov sa už začína pozvoľna pripravovať.
OPONICE. Ešte tri roky dozadu bol takzvaný veľký kaštieľ v Oponiciach na pokraji zániku. Od vlaňajšieho augusta ho opäť zdobí baroková kupola, do konca roka by mali získať novú omietku veže, na jar je zas naplánovaná obnova celej fasády.
Obnovujú aj tenisové kurty
„Popritom sa ťahajú inžinierske siete a inštalácie, renovuje park aj hospodárske budovy," dopĺňa Peter Králik, hovorca firmy I&P Slovakia, ktorá v roku 2006 kaštieľ zo 16.storočia odkúpila a už druhý rok ho rekonštruuje, aby z neho vytvorila luxusný hotel a prinavrátila mu zašlú slávu. Termín otvorenia je naplánovaný na jar 2011.
Pri zrenovovanej bývalej hospodárskej budove vyrastie moderné wellnes centrum. Obnovovať sa bude aj kamenná stavba v parku, ktorá v minulosti slúžila na ustajnenie ušľachtilých koní, či ako garáže luxusných áut posledných majiteľov panstva.
„Jej využitie v novom hotelovom komplexe bude viacúčelové a bude poskytovať služby pre hotelových hostí," informuje hovorca. „Potešujúca je aj obnova bývalých tenisových kurtov, kedysi antukových, v súčasnosti s pevným povrchom. Tie vyrástli v parku ešte v 20. rokoch minulého storočia ako odozva na Wimbledon, ktorý sa stal obľúbeným miestom návštev Apponyiovcov. Využívali ich až do roku 1935."
Park sa upraví do historickej podoby, bude v ňom umiestnený kamerový systém, ktorý bude monitorovať celý areál. „Zrejme sa sprístupní aj pre verejnosť, avšak s otváracími a zatváracími hodinami, ako je to štandardom u zámockých parkov inde v Európe," hovorí Peter Králik.
Zachovajú sa v ňom mnohé vzácne stromy, ktoré Apponyiovci vysadili - okrem iného platany, ginko biloba, orech kráľovský, či javory mliečne.
Baroková knižnica: Očakávajú európsky záujem
Unikátom, ktorý má šancu pritiahnuť do kaštieľa nielen hotelových hostí, je baroková knižnica s 30-tisíc zväzkami kníh. „Vracia sa na pôvodné miesto po 30-tich rokoch, a treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že od roku 1945 stála na periférii záujmu našej spoločnosti a tieto neľahké časy prežila akoby zázrakom. Očakávame, že jej znovuumiestnenie v Oponiciach pritiahne množstvo zvedavcov nielen z okolitých krajín, ale aj zo vzdialenejšej Európy či sveta," prognosticky dodáva Peter Králik, ktorý sa ako jeden zo znalcov histórie rodu Apponyiovcov angažoval za jej obnovu.
„Je to veľmi vzácna bibliotéka, ktorá bola do 40-tych rokov známa v Londýne, Viedni, Paríži," vymenúva. Obnova knižnice už začala, interiér postupne získava podobu spred 70-tich rokov.
Pre verejnosť sa stane prístupnou v impozantnej pôvodnej galériovej miestnosti, ktorá nadobudne podobu z čias Apponyiovcov. „Snažíme sa sem navrátiť čo najviac pôvodných predmetov. Koncom 30-tych rokov, kedy sa kaštieľ po predčasnej smrti posledného majiteľa Henricha dostal do exekúcie, si tu podávali kľučky obchodníci z celej Európy a za smiešne ceny skupovali trofeje a umelecké predmety. Dnes sa nachádzajú v múzeách v Prahe či Budapešti."
Obnovujú aj ďalšie pamiatky
Ruka v ruke s obnovou kaštieľa sa dostávajú do väčšej pozornosti aj ďalšie významné pamiatky v obci - stredoveký hrad a takzvaný malý kaštieľ, v ktorom sa nachádza Apponyiho múzeum.
„Je snaha, aby si udržal štatút múzea - ktorý nesie už 16 rokov - aj po otvorení hotelového komplexu vo veľkom kaštieli, keď sa prakticky celá jeho expozícia presťahuje do knižnice veľkého kaštieľa," informuje jeho terajší kastelán Peter Králik, inak zakladateľ múzea. „Uvažuje sa o expozícii fauny a flóry Tribeča, zaujímavá by bola téma poľovníctva, ktoré má v týchto horách tradíciu porovnateľnú s Bavorskom." Vypracovaný je tiež projekt na rekonštrukciu malého kaštieľa, či sa naň však podarí získať dotácie, je zatiaľ vo hviezdach.
Spoločnosť I&P sa rozhodla podporiť aj Oponický hrad, ktorý sa už 9.rok snaží zachrániť Občianske združenie Apponiana (ktorého je Peter Králik taktiež spoluzakladateľom), za spolupráce archeológov a pamiatkarov.
„Momentálne sa pracuje na výstavbe najzachovalejšej juhozápadnej veže Tereš," približuje. „Chceme, aby vznikla aspoň jedna zastrešená miestnosť na hrade. Odhadujeme to tak na štyri - päť rokov, závisí to však od počtu ľudí, ktorý priložia ruku k dielu." V zastrešenom Tereši by vznikol priestor pre expozíciu. V okolí zrúcaniny sa totiž našlo množstvo archeologických nálezov, pre výstavu by bolo možné získať aj faksimile historických dokumentov.
„Paralelne sa uvažuje o vybudovaní drevenného padacieho mostu, už sa odkryli aj jeho piliere," pokračuje Peter. „V tom prípade by sa na hrad vstupovalo z opačnej - západnej strany. Cez pôvodný vstup - hoci brána už nestojí." Návštevníkov by mali k novej bráne doviesť aj turistické značky.
Oponičania začínajú byť hrdí na obec
Á propos, turizmus. „Sme neobjavenou destináciou s viacerými pamiatkami, v tunajších horách môžu ľudia zas nájsť civilizáciou takmer nedotknuté miesta," vymenúva Peter dôvody, ktoré nahrávajú rozvoju cestovného ruchu v Oponiciach, no vzápätí dodáva: „Mnohé oblasti však musíme skvalitniť, aby u nás návštevníci mali chuť a dôvod pobudnúť aj dlhšie."
Jedným z plánov je vytvorenie turistickej mapy okolia s vyznačenými miestami a udalosťami, ktoré sa k nim viažu - schátrané rybníky, Jeanova studnička, miesta bývalých hájovní, poľovníckych domov...
K prioritám patrí tiež vybudovanie cyklotrasy povedľa rieky Nitry, o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov. „Je to však o kompromise s úradmi, keďže táto časť pohoria je vyhlásená za CHKO a Chránené vtáčie územie," dodáva terajší kastelán.
K základným pilierom však podľa neho patrí ubytovanie. „Hotel nebude prístupný pre všetky sociálne kategórie, už preto teraz oslovujem ľudí, aby si pripravovali svoje domy, ktoré sú z väčšej časti nevyužité pre vlastnú potrebu, a zriadili v nich nezávislé ubytovanie pre turistov. Privátne ubytovanie je už na Slovensku bežné, nie však v našom regióne. Verím však, že keď sa do toho pustí ten prvý, susedia sa čoskoro pridajú."
Vyzdvihuje, že obnova pamiatok a nárast turizmu postupne mení mentalitu ľudí v obci: „Stávajú sa čoraz otvorenejšími, ba možno dokonca hrdými na svoju obec." Údajne to vidno napríklad na tradičných Petropavlovských hodoch, na ktorý chodí každý rok čoraz viac ľudí. „Domáci privádzajú rodiny, známych - v tie dni v múzeu sprevádzame od rána do večera."
Králik: Neobjavujeme nič nové
Na udržanie turistov je podľa neho dôležitá ešte jedna vec - profesionálny a zároveň rodinný prístup pri sprevádzaní pamiatkami. „V tomto smere sa trochu obávam, či sa nájde dostatok vhodných adeptov," konštatuje. So 16-ročnou praxou sprievodcu vie, o čom vraví.
„Okrem prefektnej znalosti cudzích jazykov treba mať tiež v krvi apponyiovskú históriu, aby sa nestalo, že na nejakú otázku nebude vedieť sprievodca zareagovať, ako sa to, žiaľ, stáva na iných kaštieľoch a hradoch."
Najlepšie by podľa neho bolo, keby sa sprievodcovstva chytili mladí z najbližšieho okolia. „Práve táto generácia by mala opäť získať vzťah k apponyiovskej histórii, keďže generácie po 50-tych rokoch k nej mali vlažný, až nijaký vzťah, čo bolo do veľkej miery spôsobené existujúcim režimom a jeho nezáujmom o väčšinu historického dedičstva."
Aj vlastné aktivity vníma najmä ako nadväzovanie na pretrhnutú historickú niť. „O nič iné nám v rámci obnovy pamiatok nejde, neobjavujeme Ameriku, iba sa vraciame k tomu, čo tu vždy bolo. Bolo by úžasné, keby sem ľudia opäť chodievali rovnako ako umelci v 19. storočí. Keď sa maliarov a básnikov v tom čase pýtali, čo ich sem ťahá, odpovedali: jedinečná atmosféra a pokoj, ktoré prinášajú inšpiráciu."
Na otázku, odkiaľ podobné tvrdenia pozná, sa Peter Králik pousmeje: „Stačí si otvoriť niektorú z kníh z apponyiovskej bibliografie."
