NITRA. Svoju siedmu básnickú zbierku priaznivcom poézie predstavil nitriansky básnik a literárny vedec Igor Hochel. Debutoval v roku 1979 zbierkou básní Strom pred domom, súčasná novinka má názov K mojim ústam nahá (žena). Že by erotické básne?
Anjelské i diabolské v ľudskej duši
„Samozrejme, že isté intímne prvky v nich sú, ale zase to nie je nejaká silná erotika. Názov možno v tomto smere vyvolávala väčšie očakávania, ako obsah knihy skutočne ponúka," hovorí autor Igor Hochel. „Kniha je vlastne výberom básní zo všetkých mojich básnických zbierok, pričom posledná časť Šelest netopierích krídel je novou ucelenou zbierkou veršov, ktoré vznikali v priebehu asi dvoch rokov. Tá ešte nebola samostatne publikovaná."
Keďže ide o výber básní z rozsiahlejšieho časového obdobia, objavuje sa v nich veľa motívov. Okrem už spomenutých ľúbostných prvkov básnika zaujímajú aj celkom prozaické ľudské vlastnosti. „Najviac ma trápi otázka, kde sa v človeku berie zlo, ktoré potom vyvoláva zlo v spoločnosti. Snažím sa odhaliť to anjelské i diabolské v ľudskej duši," vysvetľuje básnik. Ako výrazové prostriedky pritom používa prírodné motívy, ktoré vie vnímavý čitateľ správne dešifrovať.
Zbierku dopĺňajú básnikove fotografie
Dve zo 7 zbierok Igora Hochela ilustroval košický výtvarník Alexander Bugan, s ktorým sa autor spoznal počas štúdií v Bratislave. Jedna z nich vyšla po revolúcii Nemecku, avšak po slovensky v českom exilovom vydavateľstve. „Zbierka sa volala Uprostred je mlčanie a zaujímavosťou je, že v tom čase som ju vydavateľovi dodal celú preklepanú na písacom stroji. Nemal som ešte počítač," vysvetľuje Hochel. „Vydavateľ s manželkou - obaja českej národnosti - ju prepísali do počítača a na korektúru mi poslali verziu bez jedinej chyby. Na Slovensko sa dostalo len málo kusov tejto knihy, preto som ju do aktuálnej zbierky zaradil celú."
Novú básnickú zbierku po prvýkrát dopĺňajú básnikove fotografie. „Fotografovanie je asi od 16 rokov mojou veľkou záľubou, hoci sa mu nevenujem intenzívne. Do zbierky som použil staršie čierno-biele snímky, ktoré som sám vyvolal aj zväčšoval," pokračuje Igor Hochel. „Nejde o vyslovene umelecké fotky, to by som nemohol povedať, ale nie sú to ani fotky z rodinného albumu. Sú na nich prírodné motívy, mestské prvky, napríklad aj interiér kostola."
Plánuje vydať poviedky
Verše Igora Hochela okrem iných čítajú jeho kolegovia z UKF, kde básnik pôsobí ako pedagóg. Sem-tam sa ho k jeho zbierkam niečo spýtajú aj jeho študenti. „Niektorých som zastihol v knižnici, ako si požičiavajú moju knižku, čo človeka poteší. Všeobecne si myslím, že poéziu, nielen moju, viac čítajú ženy," vraví autor. S jeho veršami sa stretli nielen Slováci, ale aj milovníci poézie v Bulharsku, keďže básnik je prekladateľom z toho jazyka, v Poľsku, Nemecku, vo Fínsku, Francúzsku aj Taliansku. „Básne mi takmer vyšli aj v Maďarsku. Boli preložené, ale do časopisu, kde sa chystali uverejniť výber zo slovenskej poézie, ich v redakčnom zmätku nakoniec zabudli zaradiť."
Igor Hochel má na konte okrem poézie a literárnej kritiky aj zopár poviedok. Vyšli v časopisoch a vysielal ich rozhlas. „Mám predstavu, že ešte aspoň 2 - 3 dobré poviedky napíšem a ponúknem ich vydavateľstvu. Či to napokon vyjde knižne? Uvidíme..." vraví básnik, ktorý tvorí nielen doma, ale dobré nápady si už celé roky zapisuje aj na trase Nitra - Bratislava. Ako rodák z hlavného mesta dochádzal do Nitry učiť, neskôr, ako Nitran, odchádzal za pracovnými povinnosťami zas do Bratislavy. „Takto pendlujem už asi 30 rokov a ak mi v autobuse napadne dobrý verš, rýchlo si ho zapíšem na okraj lístka či novín," dodáva Igor Hochel.
