GALANTA. Opevnený kaštieľ v obci Nebojsa dal pravdepodobne v 18.storočí vybudovať zemepán Balogh de Nebojsa. Dnes patrí podnikateľovi, ktorý ho má v pláne zrekonštruovať a sprístupniť verejnosti.
Nebol dlhodobo chránený
Začiatkom 90. rokov objekt získala súkromná spoločnosť, ktorá pripravovala jeho rekonštrukciu. Na obnovu dostala aj štátny príspevok. Nakoniec sa ukázalo, že vlastníci nemajú dostatok finančných prostriedkov nielen na obnovu, ale ani na základnú údržbu. Hlavnou príčinou jeho postupnej devastácie bol podľa pamiatkarov fakt, že kaštieľ nebolo dlhodobo strážený.
„Havarijný stav, do ktorého sa dostal, bol zapríčinený poškodzovaním a ničením objektu nepovolanými osobami, nepovolenými búracími prácami a rozkrádaním stavebného materiálu, ako aj nepriaznivými poveternostnými vplyvmi," hovorí Marek Zelina z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
Majetok zadlženej spoločnosti sa od roku 1998 stal predmetom viacerých exekučných konaní. Krajský pamiatkový úrad Trnava sa preto snažil po konzultáciách s právnikmi nájsť zákonnú možnosť, aby vymohol nápravu.
„Dokonca podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za účelom docieliť sledovanie objektu policajtmi s cieľom prichytiť páchateľa pri čine, ale ani táto snaha nepriniesla požadovaný výsledok. Všetky pokusy zachrániť kaštieľ stroskotali na úplnej nesolventnosti vlastníkov. Jeho odpredaj inému vlastníkovi brzdili mnohomiliónové pohľadávky záložných veriteľov. Devastácia kaštieľa bola taká rýchla, že v priebehu pár rokov sa ocitol v rozvalinách a väčšina historických konštrukcií bola nenávratne zničená," vysvetľuje Zelina.
Dodal, že situácia sa zmenila minulý rok, kedy sa majetok spoločnosti dostal do likvidácie. Likvidátor sa v dvoch kolách pokúšal kaštieľ predať za symbolickú cenu očistenú od všetkých pohľadávok. Pokiaľ by sa objekt nepodarilo predať, vrátil by sa späť do rúk pôvodných vlastníkov.
Architekt vypracováva projektovú dokumentáciu
V druhom kole sa však objavil jediný záujemca a súčasný vlastník Roman Kostka s podmienkou, že chce zbúrať staticky narušené časti kaštieľa s výnimkou juhovýchodného bastióna a pivníc. Krajský pamiatkový úrad Trnava súhlasil. Podarilo sa tým zachrániť malú časť objektu s veľmi hodnotnými renesančnými klenbami. V súčasnosti vypracováva mestský architekt Ján Špánik projektovú dokumentáciu.
„V priestoroch bastiónu by sa zriadilo múzeum, vystavili by sme tam pár obrázkov pôvodného kaštieľa a tiež artefaktov, ktoré sa tam našli. Pivničný priestor by sa využil ako vínna pivnica na rôzne posedenia so spisovateľmi a podobne," vraví Andrej Kostka, brat podnikateľa Romana Kostku, ktorému kaštieľ patrí. Toho sme nezastihli, pretože je pracovne odcestovaný v zahraničí. Andrej Kostka povedal, že na záchranu kaštieľa sa pokúsia získať dotáciu.
„Buď z fondov Európskej únie alebo iných fondov na obnovu. Ponúkli sme to aj mestu Galanta do dlhodobejšieho prenájmu, zatiaľ nám odpoveď nedali."