ychu.
NITRA. Počet ľudí, ktorí ochoreli na čierny, respektíve divý kašeľ, nebezpečne narástol aj v Nitrianskom kraji. Lekári zaznamenali najvyššiu chorobnosť za sledované 20-ročné obdobie.
Ochorenie najviac postihuje mladých vo veku 15 až 19 rokov. Na čierny kašeľ preto od leta začali preočkovávať nielen 6-ročné deti, ale aj trinásťročných.
Najviac prípadov za 20 rokov
Významný nárast chorobnosti na pertussis - divý kašeľ zaznamenali lekári už vlani. V kraji bolo hlásených 43 ochorení, čo predstavuje chorobnosť 6,1 na 100 000 obyvateľov.
„Najvyššiu chorobnosť ale evidujeme v tomto roku, keď k 30. septembru bolo v kraji hlásených už 182 ochorení. To predstavuje chorobnosť 25,8 na 100 000 obyvateľov. Je to najviac za sledované 20-ročné obdobie," povedala nám Naděžda Nováková z oddelenia epidemiológie na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Nitre.
Dodala, že ochorenie sa vyskytuje vo všetkých vekových skupinách. Najviac pacientov je však medzi 15- až 19-ročnými adolescentmi. „V tomto roku tvoria zatiaľ 34,6 percenta z celkového počtu chorých."
Podľa údajov, ktoré sme našli na internete, bolo v roku 2008 na celom Slovensku zaznamenaných 105 prípadov ochorenia, rok predtým to bolo päťnásobne menej.
Preočkovanie aj v trinástich
Očkovanie proti čiernemu kašľu je povinné. Robí sa v 3., 5. a 11. mesiaci života.
„Základné očkovanie pozostáva z troch dávok, ktoré sú podané v kombinovanej vakcíne proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam," vysvetľuje Naděžda Nováková.
Preočkovanie sa vykonáva v 6. roku života kombinovanou vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne.
Od júla tohto roka pribudlo aj preočkovanie 13-ročných detí. „Dôvodom je nárast chorobnosti na čierny kašeľ vo vekových skupinách školákov, stredoškolákov a dospelých osôb," dodala epidemiologička.
Za posledných dvadsať rokov zaznamenali v Nitrianskom kraji nulovú chorobnosť na čierny kašeľ len raz - v roku 1998.
U dojčiat hrozí zástava dychu
V prvej polovici minulého storočia sa na Slovensku vyskytovalo ročne niekoľko tisíc prípadov čierneho kašľa, z ktorých asi 500 bolo smrteľných. Vďaka očkovaniu sa výskyt znížil na 5 až 15 prípadov ročne. Počet chorých však začal už v 70. rokoch narastať.
Pôvodcom vysoko nákazlivého ochorenia je baktéria, ktorá sa šíri vzduchom už pri hlasnom hovore alebo výdychu. Usídli sa na riasinkovom epiteli nosnej sliznice a produkuje toxíny, ktoré sa krvou dostanú do mozgu, kde dráždia centrum kašľa.
Ochorenie sa začína pokašliavaním, nádchou, mierne zvýšenou teplotou, únavou, nechutenstvom, prípadne nevoľnosťou. Po jednom až dvoch týždňoch prechádza do obdobia opakujúcich sa najmä nočných záchvatov kašľa, kedy pacient očervenie až zmodrie, má vyplazený jazyk a pri nádychu vydáva výrazné zvuky. Preto sa ochorenie zvykne nazývať aj somárskym kašľom.
Záchvat sa často končí vykašliavaním hustého hlienu alebo dávením. K závažnejším komplikáciám patria pneumónia, kŕče a krvácanie do mozgu. U dojčiat hrozí pri záchvate porucha dýchania až zástava dychu, prípadne udusenie.
Autor: MIRIAM HOJČUŠOVÁ, SLOV
