IVANKA PRI NITRE. Pred niekoľkými dňami sa na Slovensku chvela zem. Epicentrum zemetrasenia, ktoré postihlo aj značnú časť Slovenska, bolo v Maďarsku. Na našom území našťastie nezaznamenali žiadne zranenia a aj škody sú len minimálne.
O tom, že nie vždy Slovensko prežilo záchvevy zeme s takou pohodou, ako pred pár dňami, vypovedajú historické dokumenty. Ten o doteraz najkatastrofickejšom zemetrasení u nás leží v Štátnom archíve v Nitre, ktorý sídli v Ivanke pri Nitre.
Prihlasovali kotlíky na vypaľovanie alkoholu
„Máme tu rímsko-katolícku komárňanskú matriku z roku 1763. Vtedy bolo u nás najväčšie zemetrasenie, ktoré silne zasiahlo Komárno. Zahynulo viac ako sto ľudí,“ hovorí Šarlota Drahošová, riaditeľka archívu. Zoznam mŕtvych, názvy ulíc, kde bývali aj mená tých, čo ich úmrtie nahlásili, obsahujú dobové záznamy.
Archív ale ukrýva aj množstvo ďalších zaujímavých dokumentov. Napríklad daňové súpisy z rokov 1752 až 1753, ktoré za čias Márie Terézie podrobne mapovali majetky každej rodiny. Okrem rolí, lúk a domov sa v nich ľudia museli priznať aj k takým „drobnostiam“, ako boli kotlíky na vypaľovanie alkoholu. Gazdovia museli podrobne úradom opísať množstvo a druhy zvierat, ktoré chovali.
Archív v Ivanke pri Nitre.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Najstaršia listina v národnom jazyku
V archíve je aj vzácna listina, ktorou v roku 1609 Matej II. povýšil rod Skalických do šľachtického stavu či najstarší rodostrom Mórica Beňovského z Vrbového. Raritou je aj najstaršia listina Slovenska v národnom jazyku, ktorou je dlžobný úpis Stibora zo Stiboríc a Beckova z roku 1422.
V Štátnom archíve v Nitre ležia záznamy z dnešných okresov Komárno, Nové Zámky, Levice, Topoľčany, Nitra, Zlaté Moravce a Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou. Tento archív je jeden z najkrajších aj najväčších archívov na Slovensku. Má dokumenty, ktoré poukladané jeden vedľa druhého vytvárajú čiaru dlhú takmer osem kilometrov. „Na jedného archivára pripadá zhruba 950 bežných metrov materiálu,“ hovorí Šarlota Drahošová.
Chaos so zaplavenými pozemkami
Archív uchováva a sprístupňuje kultúrno-historické dedičstvo spomínaného územia. A o tom, že archívnictvo nie je len o uskladňovaní starých papierov, svedčí aj množstvo návštev a žiadostí o výpisy. V majetkovo-právnych záležitostiach vystupuje totiž archív v úlohe orgánu štátnej správy. Jeho zamestnanci poskytujú napríklad informácie o vlastníctve pozemkov presídlencov na južnom Slovensku, ktoré boli pred desiatkami rokov zaplavené. Vznikal chaos a nebolo ničím nezvyčajné, že kus pozemku mal dvoch či troch majiteľov. „Na našom území je aj najväčšia slovenská väznica v Leopoldove. Dochádzalo k odškodňovaniu hlavne politických väzňov, poskytovali sme teda aj informácie tohto druhu,“ hovorí riaditeľka Drahošová.
Stratená stopa
Osobitnou kapitolou archívu je pátranie po predkoch. Množstvo aj obyčajných ľudí je zvedavých, z akého rodu pochádza. Záujem o vypracovanie rodostromu je rovnako vysoký medzi vysťahovalcami aj domácimi návštevníkmi archívu. Ľudia sa dozvedia, či pochádzali zo šľachtického rodu. Niektorí však zistia, že sú potomkami zbojníkov či vrahov.
Pátranie po predkoch je časovo náročné a komplikované, výsledok nie je nikdy zaručený. „Pamätám si, že ešte keď som v archíve pred 33 rokmi začínala, pridelil mi vtedajší riaditeľ pátranie po rode Sádovských z Kmeťova. Problém bol, že polovica obce v minulosti sa volala Sádovský. Keď som išla po Jánovi, zistila som, že len v jednom roku sa tam narodilo šesť Jánov. Nedalo sa pokračovať,“ spomína si Šarlota Drahošová na svoje začiatky. Niekedy sa stopa stráca aj presťahovaním – množstvo ľudí z Oravy a Liptova chodilo v minulosti pracovať na polia južného Slovenska. Ak sa tu oženili alebo ochoreli a zomreli a nikto tieto udalosti nenahlásil v pôvodnom bydlisku, stopa sa ľahko stratila.
„Niekedy záviselo od pánov farárov, akí boli zdieľní a čo všetko napísali. V tom čase bolo bežné, že si zapísali napríklad zamestnanie alebo sociálne postavenie, napísali, že niekto bol učiteľom, želiarom alebo obecným sluhom,“ vysvetľuje Drahošová.
Šarlota Drahošová drží vzácnu listinu. Matej II. ňou v roku 1609 povýšil rod Skalických do šľachtického stavu.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Z kníh k čítačkám
Problémy v pátraní po rodokmene spôsobuje aj to, ak si napríklad katolík vzal evanjeličku a zapísali sa na evanjelickej fare. Skúsený archivár takýto fakt ale predpokladá a človeku pátrajúcom po predkoch dokáže poradiť. „Niekedy máme aj také úsmevné problémy, pri ktorých nám rozum zostane stáť. Chodíme okolo problému a chodíme, až nakoniec zistíme, že ten chlapec, keď sa ženil, mal naozaj len štrnásť rokov,“ pousmeje sa šéfka archívu.
V archíve sa dá štúdiom matrík dostať až do konca sedemnásteho storočia. Už dva roky nie sú k dispozícii originály matrík. Aby sa historické knihy neničili, archív ich previedol na mikrofilmy, ktoré si záujemca listuje na čítačkách.
Vďaka čítačkám sa staré archívne matriky neničia.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Herečka z Raňajok u Tiffanyho mala babku zo Slovenska
Archívu sa podarilo odhaliť aj pôvod osobnosti známej celému svetu. Herečka Audrey Hepburn, známa z filmov Raňajky u Tiffanyho a My Fair Lady, má predkov zo Slovenska. Audrey pochádzala z rodiny Wellsovcov. Jej stará mama bývala v Kovarciach pri Topoľčanoch. Prisťahovali sa z Moravy a na Slovensku založili cukrovar. Prežili tu dve desiatky rokov a po požiari sa presťahovali do Rakúska. Archív odhalil aj to, že známy psychoanalytik Leopold Szondi-Sonnenschein sa narodil v Nitre, hoci ho pôvodne vnímali ako maďarského psychoanalytika. Szondi-Sonnenscheina odborníci radia medzi Freuda a Junga. Bol zo židovskej rodiny a v roku 1944 emigroval z Budapešti do Švajčiarska. Matričné záznamy archívu v Ivanke pri Nitre ukrývajú aj celý rodostrom politika Alexandra Dubčeka. Svedčia aj o sobáši národného buditeľa a štúrovského básnika Janka Kráľa v Horných Ozorovciach.
Tomáš Holúbek
