AKTUALIZOVANÉ 19:50
Kardinál Korec je v umelom spánku

Kardinálovi operovali prasknuté slepé črevo, jeho stav je kritický. Po náhlom zhoršení zdravotného stavu zlyhávali kardinálovi Korcovi orgány.

Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME

NITRA. Od stredy leží kardinál Ján Chryzostom Korec v umelom spánku v nitrianskej nemocnici. Sanitka ho tam priviezla okolo deviatej ráno.

„Bol v ťažkom septickom šoku, zlyhávali mu vitálne funkcie. Vyšetrenia ukázali, že má zápal podbrušnice a prasknuté slepé črevo,“ povedala námestníčka riaditeľa nitrianskej nemocnice Alena Ďurišová.

Kardinál Korec

• 1969 – na audiencii u pápeža Pavla VI. dostal biskupské insígnie, ale ďalej pracoval ako robotník,
• 1991 – stal sa kardinálom,
• 2005 – pápeža nikdy nevolil, pri voľbe Benedikta XVI. už mal viac ako 80 rokov.

Okolo obeda kardinála, ktorý mal v januári 88 rokov, operovali, aj včera bol jeho zdravotný stav kritický. „Pri infekcii sa uvoľnili toxíny, ktoré mu ovplyvňujú vitálne funkcie. Zlyháva mu pečeň, obličky, cirkulácia, nedýcha, je na ventilátore a jeho srdce je na podpore,“ opísala Ďurišová.

„Na prognózy sú lekári, ale je to naozaj stav, ktorý možno definovať ako veľmi vážny,“ povedal Jozef Kováčik, hovorca Konferencie biskupov Slovenska.

Posledné týždne Korec trávil práve v Nitre v dome pod hradom. „Veľmi aktívne sa zaujímal o spoločenské a náboženské dianie u nás aj v zahraničí, pravidelne čítal tlač,“ povedal Kováčik.

Zúčastňovať sa na verejných aktivitách už preňho bolo náročné. „Jeho zdravotný stav už bol na úrovni jeho veku a boli tam rôzne komplikácie. Tu však išlo o perforáciu slepého čreva a môžeme teda povedať, že ide o náhle zhoršenie,“ dodal Kováčik.

V roku 1950 Jána Chryzostoma Korca tajne vysvätili za kňaza, o rok neskôr za biskupa. V roku 1960 ho komunistický režim odsúdil za vlastizradu na dvanásť rokov. Väznili ho v Prahe na Pankráci, v Ruzyni a vo Valdiciach. Socializmus strávil ako robotník, opravár výťahov a člen tajnej cirkvi. Od roku 1991 je kardinálom.

Korec bol najmä za bývalého režimu významným spisovateľom náboženskej literatúry, ktorá vychádzala v samizdatoch a preložili ju aj do viacerých jazykov.

Dlhodobo sa zastával bývalého bratislavsko-trnavského arcibiskupa Jána Sokola, ktorý bol vedený ako agent ŠtB. Rozporné boli aj jeho výroky, ktorými obhajoval vojnového prezidenta Jozefa Tisa.