VINODOL. Pomôcť ľuďom, ktorí si nevedia dať rady so zle fungujúcou alebo nefungujúcou samosprávou mal workshop s názvom Právo na dobrú samosprávu. Usporiadali ho Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) vo Vinodole, kde má združenie svoje oficiálne sídlo.
Na podujatie prišli ľudia z celého Slovenska. Chceli poradiť, ako majú postupovať v prípade, že starostovia alebo obecní poslanci ignorujú zákony a prehliadajú práva občanov.
Príklad nefungujúcej samosprávy: Šoporňa
Náhoda chcela, že workshop prebehol práve v deň, kedy sa malo v obci Šoporňa medzi Nitrou a Trnavou uskutočniť referendum o odvolaní starostu. Malo, ale neuskutočnilo, pretože starosta Milan Vlček referendum bojkotoval a miestnosť školy, v ktorej mali ľudia hlasovať o jeho zosadení, jednoducho ponechal uzamknutú.
Miestni poslanci, ktorí sa o odvolanie starostu pokúsili už po druhý raz, hovoria o marení referenda, starosta o nezákonnom zvolaní referenda. Poslanci starostovi vyčítajú samovôľu a nehospodárne nakladanie s verejnými peniazmi. Prípad, ktorý upútal celé Slovensko, budú riešiť až súdy.
Na workshop do Vinodolu prišli aj ľudia zo Šoporne. Chceli vedieť, aké páky majú občania na zamedzenie toho, aby starosta prekazil referendum o jeho odvolaní.
Rady zúfalým ľuďom na webe
Aj kvôli takýmto situáciám vzniká webový portál, ktorý Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika spustí v marci. Jeho názov ešte nie je známy, ale obsahové zameranie je jasné: stránka má obsahovať manuály a návody na to, ako majú občania postupovať a ako sa majú brániť v prípade, že samospráva nekoná tak, ako jej to ukladá zákon. Na webe budú opísané typické príklady a návody, ako postupovať.
„Budeme ponúkať poradenstvo ľuďom z obcí a miest. Zároveň chceme vyzbierať konkrétne podnety, ktoré sa ale posnažíme pretransformovať do všeobecnejšej podoby, aby sa dal navrhnutý postup použiť nielen v konkrétnej obci, z ktorej podnet prišiel, ale aj v ďalších obciach a mestách,“ povedal Dušan Sloboda, analytik inštitútu.
Samosprávy mnohé veci tutlajú
A aké sú podľa odborníkov a aktivistov najčastejšie dôvody bojov ľudí so svojimi volenými zástupcami? „Najčastejšie je to úplne stupídne nerešpektovanie požiadaviek občanov. Záujem občana voleného funkcionára nezaujíma, česť výnimkám,“ vyhlásil Vladimír Špánik, šéf ZOMOSu.
Problémy majú ľudia v obciach aj so získavaním informácií, na ktoré majú právo - umožňuje im to zákon o slobodnom prístupe k informáciam. Sloboda ale potvrdzuje, že samosprávy často tutlajú, v mnohých prípadoch zataja dokonca úplne základné veci – tvorbu a menenie rozpočtu či spôsob, akým sa robilo verejné obstarávanie.
„Zákon o obecnom zriadení by sa mal premenovať na zákon bezzubý. Nejaké sankcie v ňom síce sú, ale sú často nevykonateľné. V tejto krajine bolo len málo starostov odsúdených za svoje konanie, čo je markantný rozdiel oproti tomu, čo vidíme v posledných rokoch v Českej republike,“ povedal Dušan Sloboda.
Podľa Juraja Kuklu zo ZOMOSu ľudí často znechutí aj prístup polície či prokuratúry, od ktorých očakávajú pomoc v boji s nefungujúcou samosprávou a dostane sa im presného opaku. „Robia nám z bieleho čierne a z čierneho biele, ignorujú dôkazovú časť, dokážu vyšetrovať aj desať rokov veci, ktoré majú mať vyšetrené za hodinu,“ opísal Kukla svoje skúsenosti s políciou a prokuratúrou.