Obhajcovia sa proti rozsudku odvolali. Poukazujú, že od krádeže uplynulo už sedemnásť rokov, podľa niektorých je to dôvod aj na zastavenie trestného stíhania.
NITRA. Sedemnásť rokov po bankovej megakrádeži vyniesol Krajský súd v Nitre rozsudok.
Päť zo šiestich obžalovaných uznal vinnými, odsúdil ich na nepodmienečné tresty v trvaní 8, 7 a 5 rokov. Štyria z nich mali konať ako organizovaná skupina.
Peniaze sa nikdy nenašli
Krádež sa stala v noci 6. januára 1996 v nitrianskej pobočke Všeobecnej úverovej banky, ktorá sídli v centre mesta. Zlodeji si odniesli vyše 173 miliónov korún.
Signalizačné zariadenie bolo v tom čase vyradené z prevádzky, trezor otvorili zlodeji pravými kľúčmi.
Peniaze sa nikdy nenašli. Podľa rozsudku si ich obžalovaní rozdelili na päť častí. Banke majú teraz „spoločne a nerozdielne“ nahradiť škodu.
Rozsudok si prišiel vypočuť len jeden obžalovaný - Július B. Foto: (mh)
Prišiel len jeden obžalovaný
Rozsudok si prišiel vypočuť iba jediný obžalovaný – Július B. Hneď po jeho vynesení zahlásil odvolanie.
Odvolali sa aj obhajcovia ďalších neprávoplatne odsúdených. Len jeden sa vyjadrí po doručení rozsudku, rovnako ako prokurátor.
S verdiktom súdu bol spokojný len obhajca Viliama M., ktorého súd spod obžaloby oslobodil. Nepodarilo sa preukázať, že mal účasť na krádeži.
Viliam M. mal podľa súdu niekoľko mesiacov pred krádežou na žiadosť obžalovaného Gustáva I. zaobstarať osoby z Čiech na otvorenie trezora. V tom čase nebolo známe, o aký trezor má ísť.
Organizátora nepoznajú
Súd konštatoval, že sa nepodarilo zistiť, kto bol organizátorom krádeže.
Podľa rozsudku mal na nej najväčší podiel Bohuš S., vtedajší šéf bankovej ochrany v nitrianskej pobočke VÚB. Dostal najvyšší trest spomedzi obžalovaných – 8 rokov nepodmienečne v prvej nápravnovýchovnej skupine.
Hrozilo mu až dvanásť rokov. Súd však prihliadol na prieťahy v súdnom konaní, ktoré čiastočne zapríčinil aj štát, a na dlhý čas od krádeže.
Sudca povedal, že v prípade Bohuša S. išlo o zlyhanie toho, kto mal peniaze v banke chrániť: „Vedel, že keď sa vypne signalizačné zariadenie, záznam o vypnutí sa neukáže ani v banke, ani na pulte centralizovanej ochrany na polícii.“
V banke bol opakovane
Hlavným vykonávateľom krádeže bol podľa rozsudku Gustáv I., dostal 7 rokov nepodmienečne. Ide však o úhrnný trest aj za podvod a spreneveru, ktoré s krádežou nesúviseli.
Gustáv I. bol opakovane v banke ešte v roku 1995, pokúšal sa spolu s ďalšími nestotožnenými osobami otvoriť trezor. Dovnútra ich mal pustiť Bohuš S.
Pri jednej z nočných návštev našiel Gustáv I. pravé kľúče od trezoru. Keď ich vyskúšal, zistil, že za dverami je mreža. Na pomoc si preto v deň krádeže zobral so sebou Pavla K., ktorý mu pomohol otvoriť aj zámky na skriniach v trezore.
Peniaze vraj delili na päť častí
Pavol K. podľa súdu nebol členom organizovanej skupiny, aktívne sa však podieľal na krádeži, dostal 5-ročný nepodmienečný trest. Rovnaký trest súd vyniesol aj nad Igorom S. (brat Bohuša S. a vtedajší nitriansky policajt) a Júliusom B.
V deň krádeže boli podľa rozsudku v banke Gustáv I. a Pavol K., dovnútra ich pustil Bohuš S. Peniaze vyniesli v štyroch taškách, ktoré mal dať Július B. do kufra auta.
Gustáv I. a Pavol K. mali druhým autom odísť do bytu Gustáva I., kde si delili peniaze na päť častí.
Dvaja sa priznali, potom odvolali
V prípravnom konaní sa ku krádeži priznali dvaja obžalovaní – Bohuš S. a Gustáv I., obaja potom svoju výpoveď odvolali. Ostatní obžalovaní nevypovedali.
Priznanie Bohuša S. súd nebral do úvahy, pretože nebolo získané zákonným spôsobom. Pri výsluchu bol síce prítomný advokát, ale ešte nebol v tom čase ustanovený za obhajcu.
Súd vychádzal z pôvodných výpovedí Gustáva I., jedna z nich má viac ako desať strán. Tento obžalovaný sa prišiel sám priznať na políciu, zdôvodnil to tým, že má strach o seba a svoju rodinu.
Podľa súdu popísal celú prípravu a priebeh krádeže tak podrobne, ako to nemohol urobiť nikto iný len páchateľ. „Táto výpoveď je zhodná s ďalšími dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané,“ konštatoval súd.
Gustáv I. to neskôr zdôvodňoval tým, že ho navštívili dvaja neznámi páni, ktorí mu priniesli písomnú výpoveď a musel sa ju naučiť naspamäť. Dokonca ho vraj preskúšali.
Sudca v rozsudku poukázal aj na konanie Igora S. po krádeži, podľa neho sa snažil „preprať peniaze predajom obrazu, ktorý mal nájsť na povale svojej tety a skupovaním väčšieho množstva lósov“.
Zohľadnili prieťahy
Súd v rozsudku zohľadnil, že od spáchania krádeže uplynulo už sedemnásť rokov a obžalovaní odvtedy viedli bezúhonný život. Trest im znížil aj preto, že v súdnom konaní boli prieťahy.
Obhajcovia v záverečných rečiach žiadali z tohto dôvodu v prípade uznania viny uložiť podmienečné tresty, prípadne úplne zastaviť trestné stíhanie.
„Nikde nie je v žiadnom medzinárodnom dokumente ani judikatúre uvedené, že by kvôli dĺžke konania súd bol povinný zastaviť trestné stíhanie,“ reagoval sudca.
Poukázal, že väčšinu prieťahov spôsobili práve obžalovaní a ich obhajcovia. „Termíny boli menené, rušené a odročované vždy na žiadosť obhajcov alebo obžalovaných... Treba uviesť aj to, že obžalovaný Bohuš S. pravidelne ochorieval deň pred pojednávaním alebo v deň pojednávania,“ povedal predseda senátu.
Prieťahy spôsobil aj súd, keď po podaní prvej obžaloby v roku 2000 vrátil vec na došetrenie, dôvodom boli zistené nedostatky. Nová obžaloba bola na súd podaná 28. februára 2002 – pribudol počet obžalovaných aj svedkov.
Ďalším prieťahom zo strany súdu bola vyše ročná práceneschopnosť sudkyne. „Súd bol povinný túto okolnosť zohľadniť pri ukladaní výšky trestu.“ Ak by sa nevyskytli spomínané prieťahy zo strany štátu, dostali by obžalovaní tresty v hornej polovici sadzby.
„Môj klient sa necíti byť vinný. Je toho názoru, že vzhľadom na prieťahy a dĺžku konania sú tresty prísne,“ reagoval po vynesení rozsudku Ladislav Kuruc, obhajca Júliusa B., ktorý dostal 5-ročný trest.
Ladislav Kuruc, obhajca Júliusa B. Foto: (mh)
Nabaliť sa malo aj podsvetie
Pri delení peňazí mali zlodejov vyrušiť dvaja muži, ktorí im so zbraňou v ruke povedali, že peniaze sú ich a že im „vyfúkli kšeft“.
Prišli vraj na príkaz Miroslava Sýkoru, bývalého bossa bratislavského podsvetia, ktorého neskôr zastrelili na parkovisku hotela Holiday Inn.
Gustáv v jednom z nich spoznal dnes už mŕtveho Petra Križanoviča alias Durana, o druhom mužovi vedel len to, že je z Nitry.
Polovicu peňazí im museli odovzdať, zvyšnú si rozdelili medzi sebou.
Neskôr Gustáv I. túto svoju výpoveď poprel a povedal, že na políciu sa prišiel priznať na nátlak dvoch neznámych mužov, ktorí sa mu vyhrážali zabitím, ak nepovie to, čo chcú.
SITA
