Napriek tomu, že knihy Evy Avy Šrankovej často mužov zobrazujú ako násilných a bezcitných tvorov, nevie si život bez nich predstaviť.
NITRA. Svoj tretí román Hriechy mocných nedávno vydala nitrianska spisovateľka Eva Ava Šranková. Po dvoch knihách s romanticko-dobrodružnou tematikou z prostredia stredovekého Francúzska a Talianska sa opäť vydala na cestu historického príbehu.
Hlavnými hrdinkami všetkých troch titulov sú ženy – zraniteľné, túžiace po láske, zároveň silné, vášnivé a milujúce. V prvej a druhej knihe Izabela – Láskou spútaní a Izabela II – V tieni Notre Dame čitatelia prežívali osudy krásnej Izabely de Vosges, v treťom románe je v centre príbehu rovnako krásna a nešťastná Francesca di Valletta. Dej prvého a druhého románu na seba nadväzuje, tretia kniha je samostatným románom - akoby nultým príbehom o Izabele.
Čo je človek schopný urobiť pre lásku?
Podľa slov autorky Evy Avy Šrankovej všetky jej knihy prinášajú podstatnú myšlienku – čo je človek schopný urobiť pre lásku. „Najmä v časoch, keď štátne či rodinné záujmy, ale často aj túžba po väčšej moci boli nadradené ľudským citom. Ani ľudia z kráľovských či vojvodských rodín nemali na ružiach ustlané - byť jedným z členov šľachtického rodu nebolo vždy len príjemné a už vôbec nie iba šťastné,“ hovorí pani Eva.
„Kniha Hriechy mocných popri láske a komplikovaných ľudských osudoch, často plných intríg, nenávisti a zla, zachytáva aj udalosti z čias talianskych komún, rozporov a bojov v severnom Taliansku, ale tiež zo storočnej vojny, ktorá v 14. a 15. storočí priviedla Francúzsko na pokraj nešťastia.“
Dej knihy sa odohráva práve v týchto pohnutých časoch. Francescu di Valleta proti jej vôli vydajú za tyranského manžela „s dobrým menom“ Henricha de Moselle, ona však miluje svojho priateľa z detstva Enza di Challant. Francesca opúšťa rodné Taliansko a vydáva sa naprieč Savojskom do Lotrinska, kde ju už netrpezlivo očakáva jej budúci manžel a pán. Krásna žena zbožňovaná mnohými vznešenými mužmi nachádza však svoje najväčšie šťastie, ale aj utrpenie v hlbokej láske k Enzovi.
Muži sú na tom lepšie
„Kniha v prvom rade približuje postavenie ženy v stredovekej patriarchálnej spoločnosti. Muž bol ten, kto bol často najväčším nepriateľom ženy. Zameriavam sa pritom na ženskú pocitovosť, som presvedčená, že to z mojich románov cítiť,“ pokračuje Šranková.
„S mnohými problémami tej doby sa stretávame aj v dnešnom svete - napríklad s túžbou po moci, nespravodlivosťou či nemožnosťou dovolať sa pravdy. Otvorene píšem o neúcte muža k svojej manželke, o týraní, bití, znásilňovaní. Myslím si, že by sa o tom malo veľa a často hovoriť, aby obete dokázali nájsť silu opustiť tyrana a začať normálne žiť. A píšem aj o láske, bez ktorej nemôže byť nikto šťastný. Ale myslím tým lásku zrelú, zodpovednú, stojacu na pevných základoch, nie vášeň, ktorá rýchlo pominie.“
Autorka si myslí, že ani napriek odstupu stáročí sa veľa toho nezmenilo. Doba síce nie je taká krutá ako voľakedy, ale o tom, že by sa človek poučil z chýb minulosti, nie je presvedčená. „Ženy sú na tom oveľa lepšie ako kedysi, majú svoje práva, ale v tých istých pozíciách stále zarábajú menej ako muži. Sú považované za akési menejcenné, stále sú ponižované a týrané. A nemyslím si, že sa to tak čoskoro zmení,“ konštatuje Šranková. „Napriek týmto názorom sa necítim byť feministkou. Bez mužov si jednoducho neviem život vôbec predstaviť.“
Mená postáv nikdy nemení
Nitrianka sa venuje najmä písaniu historických románov, kde sa na pozadí skutočných dejinných udalostí rozvíja osudová láska. Podľa jej slov si príbeh nevyberá ona, ale príbeh si paradoxne vyberá ju. Zjaví sa jej zrazu, práve vtedy, keď ho vôbec nečaká.
„Keď idem písať, hneď sa sústredím na určitú tému v istom období. Príbeh spočiatku vidím v hrubých obrysoch, neskôr sa mi pred vnútorným zrakom postupne odhaľuje. Často sa v ňom „vyvŕbi“ niečo, čo aj mňa samu prekvapí,“ hovorí pani Eva. „Podstata mojich príbehov, pretkaných literárnou fikciou, je sčasti odpozorovaná zo života. Rada nechávam na čitateľoch, čo je realita a čo môj výmysel.“
Rovnako ako príbehy a témy autorke „do hlavy skáču“ aj mená hlavných hrdinov. Samé jej tak akosi sadnú k charakterom jednotlivých postáv. Pri výbere mien si pomáha aj internetom. „Prechádzam si napríklad talianske mená v tom-ktorom období a to „správne“ mi hneď padne do oka. Občas sa inšpirujem aj slávnymi šľachtickými rodmi. Nikdy som mená svojich postáv nemenila, už pri výbere som s nimi úplne stotožnená,“ prezradila Šranková.
Chystá dve novinky
Momentálne pracuje na dvoch románoch. Jeden z nich čitateľov zavedie do Talianska do obdobia vrcholného stredoveku. Jeho téma bude veľmi zaujímavá, dosiaľ ju nikto beletristicky nespracoval. Druhá kniha čitateľov oboznámi s romanticky spracovaným skutočný príbehom z našich dejín.
„Odohráva sa v 16. storočí na východnom Slovensku. Hlavná postava naozaj žila a jej pohnutý osud na pozadí búrlivých historických udalostí takmer upadol do zabudnutia. V školskom dejepise sa o nej nič nedozviete,“ dodáva spisovateľka.
Autorka Eva Ava Šranková miluje históriu, preto je neoddeliteľnou súčasťou jej romanticko-dobrodružných príbehov. FOTO: ARCHÍV A. E. Š.
