Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Pri vjazde do dediny zostanú dve tabule. Jedna oficiálna s názvom Tešedíkovo, Pered bude aj ďalej len na tej druhej, menšej a modrej. Napriek tomu, že väčšina obyvateľov chce Tešedíkovo premenovať, v stredu narazili na vládu.
Kabinet Roberta Fica zamietol zmenu, za ktorú v marci 2012 hlasovali dve tretiny voličov.
Minister vnútra Robert Kaliňák nesúhlasí s názorom, že by vláda obchádzala občanov. „Referendum nebolo odignorované, ale zákony hovoria jasnou rečou,“ tvrdí.
„Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku a ak ste si všimli, názov, ktorý navrhovali obyvatelia, je pôvodný maďarský názov.“
Kaliňák sa opieral o stanovisko názvoslovnej komisie, ktorá pôsobí na jeho ministerstve.
Odvolali sa na slovník
Členovia komisie od začiatku argumentovali tým, že Pered znie príliš maďarsky. Historička Mária Kohútová, ktorá o návrhu rozhodovala, maďarský pôvod slova dokladá záznamom v slovníku kartografa Jána Lipského z roku 1812. „O Perede sa tam hovorí, že to je maďarský názov a nemá iné alternatívy,“ tvrdí.
Takéto vysvetlenie odmieta Eva Kowalská, ktorá sa podobne ako Kohútová venuje dejinám novoveku. „Isteže sa Pered spomína ako maďarský názov, veď tam vždy žili Maďari. Používanie názvu v jazyku etnika, ktoré tam bývalo, ešte neznamená, že si ho nemôžu osvojiť iné jazyky.“
„Pered mohol normálne prejsť do štátneho jazyka,“ tvrdí Kowalská. „A presne to by sa aj stalo, ak by v roku 1948 nedošlo k tomu, že sa komunisti revanšovali Maďarom za druhú svetovú vojnu umelým premenovaním stoviek obcí na južnom Slovensku.“
Pered bol oficiálnym názvom obce aj za medzivojnového Československa, v maďarčine nemá nijaký význam, nedá sa preložiť.
V kauze Tešedíkovo verzus Pered Ficova vláda porušuje základné princípy demokracie, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Nie sú vševedi
Na Slovensku existuje viac obcí, ktorých názov má podobný pôvod ako Pered. Baku, Zalabu či Mad v roku 1948 nepremenovali, a tak sa ich názvy dnes používajú aj v slovenčine.
Aký je rozdiel medzi Zalabou a Peredom, Kohútová z komisie nepovedala. „Nechcete odo mňa priveľa? Ja nie som dedo vševed.“
Stručný bol aj minister Kaliňák. „Rozdiel je v tom, že Pered je pôvodný maďarský názov, ku ktorému nie je vhodné sa vracať. Tak ako sa Bratislava nevráti k názvu Pozsony.“
Starosta Tešedíkova Gyula Borsányi bol v stredu sklamaný. „Je to výprask demokracii,“ tvrdí. „Vôľa obyvateľov by mala mať väčšiu silu, ale, žiaľ, ten, kto je pri moci, si môže rozhodovať, ako chce.“
V komisii sú známe mená
Názvoslovná komisia, ktorá o Tešedíkove rozhodovala, má desať členov. Siedmi sú ministerskí úradníci, traja z ústavov Slovenskej akadémie vied. Kohútová je jedinou historičkou.
Angažovala sa aj v petíciách, ktoré mali podporiť používanie termínu „starí Slováci“, obhajovala aj jazykový zákon s pokutami pre tých, ktorí ho porušili.
V komisii sedí aj Elena Kačalová z odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry. Autorka prísneho jazykového zákona z roku 2009 sa v minulosti stala známou vyšetrovaním maďarských ochotníkov z Klasova za to, že leták o ich divadle bol prevažne v maďarčine. Pokutu nakoniec nedostali.
