NITRA. Želanie tak jednoduché, že z neho až zamrazí, má mladá žena, ktorá je už sedem rokov pripútaná na invalidný vozík. Alexandra Mesárošová (27) z Nitry by chcela znovu stáť na vlastných nohách.
Naposledy to dokázala pred siedmimi rokmi, keď mala dvadsať. V tom čase ju ale hospitalizovali.
Prežila päť týždňov na nemocničnom lôžku, kde veľmi zoslabla. Pre problémy s pažerákom takmer nejedla. Schudla na neskutočných 24 kilogramov. Ani dnes nemá oveľa viac.
„Nikdy som nevážila viac ako máličko cez 30 kíl, ale tých 24 bol už extrém. Úplne som sa opustila a lekári už nevedeli, čo so mnou,“ hovorí sympatická žena, ktorej by ste 27 rokov netipovali.
Znovu na nohách? Dá sa to
Saška má detskú mozgovú obrnu a mimoriadne ochabnuté svalstvo. Jej prípad však nie je beznádejný. Úplne náhodou sa dozvedela, že by sa jej dalo pomôcť.
Povedali jej to v posilňovni, kam pravidelne chodieva.
„Začali sme chodiť do fitneska, v ktorom bola taká ochotná pani vedúca, že nám zohnala fyzioterapeuta. Ten hneď povedal, že cvičenie je perfektné, ale Saška potrebuje viac polohovanie, bez ktorého sa na nohy nepostaví,“ hovorí Alexandrina mama Zuzana.
Od tej chvíle mama s dcérou robia všetko preto, aby zohnali peniaze na fyzioterapeuta, ktorý by za Sašou chodieval a cvičil s ňou špeciálne cviky najmenej trikrát do týždňa.
Fyzioterapeut, ktorý Sašku videl, verí, že žena môže po približne roku intenzívneho polohovania opäť stáť na vlastných nohách.
Rovnako by jej dokázal pomôcť pobyt v špecializovanom medicínskom centre Adeli v Piešťanoch.
„Postaviť sa znovu na nohy je môj najväčší sen. Vôbec neriešim, čo bude ďalej, mne stačí, že budem môcť prejsť po našom byte,“ hovorí skromne útle žieňa.
Len z invalidného dôchodku pomoc žena nezaplatí
Pravidelná fyzioterapia s odborníkom ale niečo stojí a Saška, ktorá žije iba s mamou Zuzanou, si ho zo svojho invalidného dôchodku dovoliť nemôže. Jej mesačný dôchodok je len 260 eur, ďalších pár desiatok zo sociálky rodine tiež nepostačuje.
Zuzana je navyše doma so svojou dcérou. Našla si prácu, v ktorej robí iba tri hodiny denne, aby sa mohla naplno venovať svojej postihnutej dcérke. „Idem z domu skoro ráno, už o piatej, aby som bola už okolo deviatej, keď Saška vstane, doma.“
Mama Sašky hovorí, že život bol o dosť ľahší, keď Saša ešte chodila. Vzala si barle a prešla po byte, alebo po dvore starých rodičov. To sa ale pred pár rokmi zmenilo a mladá žena je úplne závislá na svojej mame. Zuzana musí svoju dcéru umývať, aj ju brať na toaletu.
A prečo ochabnutie svalov dospelo až do tejto fázy? Rodina za to viní okrem dlhého pobytu na nemocničnom lôžku aj lekárov, ktorí sa o Sašku v útlom veku starali.
„Ak by s ňou cvičili Vojtovou metódou, keď bola malá, mohla dnes chodiť,“ povedala pani Zuzana.
Saška už sedem rokov nepozná pocit, aké to je stáť na vlastných nohách.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Bariéry bránia žene žiť ako ostatní
Napriek diagnóze detská mozgová obrna a komplikáciám, ktoré chorobu sprevádzajú, dokázala Saška v pohode vychodiť základnú aj strednú školu. Vyštudovala odbor pracovník marketingu a urobila si maturitu.
Ďalej ale nešla. Odradili ju bariéry, ktoré podľa nej sú na univerzitách. „Pýtala som sa na to, ale na univerzitách sa chodí z triedy do triedy a viete, ona s tým vozíkom by to mala komplikované,“ povedala Zuzana Mesárošová.
Chýbajúca bezbariérovosť je aj dôvodom, prečo sa Saška nezamestnala. Tam, kde sa rodina o prácu zaujímala, im zamestnávatelia vždy povedali, že vozičkárka by mala byť doprevádzaná svojou mamou, inak požadovanú prácu nezvládne spraviť.
„Skoro nič nie je prispôsobené vozičkárom, všade sú samé bariéry, úzke priestory,“ zhodnotila pani Zuzana. Podľa nej je to rovnaké v súkromnom sektore ako aj v štátnych či samosprávnych organizáciách.
Ironicky v tomto kontexte vyznieva, že Nitra dostala v roku 2010 ocenenie Oskar bez bariér za opatrenia pre telesne postihnutých. Ocenenie už vtedy tvrdo kritizovali viacerí vozičkári aj organizácie, ktoré ich zastupujú.
Saške kedysi výrazne pomáhali štvor- až šesťtýždňové pobyty v kúpeľoch. Za svoj život bola na kúpeľnej liečbe najmenej pätnásťkrát, vždy v Kováčovej alebo Piešťanoch. Aj to však skončilo.
Nové pravidlá jej umožňujú ísť do kúpeľov na maximálne tri týždne, zdravotná poisťovňa jej však preplatí iba procedúry. Pobyt a stravu si musí hradiť sama a ako žena na vozíčku priznáva, jednoducho na to nemá.
Pomoc pre Sašku
Ak chcete pomôcť Saške v jej boji o to, aby sa po siedmich rokoch znovu postavila na nohy, môžete prispieť akoukoľvek čiastkou na číslo jej účtu, ktoré je 5059399346/0900.
