ŠAĽA, GALANTA. Medu je približne o štvrtinu až polovicu menej ako minulý rok, tvrdia včelári.
Na vine je nepriaznivé počasie, najväčšie škody spôsobil studený máj. Následkom toho med zdražie o euro-dve, problém bude vraj aj v jeho nedostatku.
„Čo sa týka produkcie medu, je táto sezóna horšia ako minulá, ale už minulý rok bol oproti roku 2012 považovaný za zlý,“ hovorí Zuzana Juríčková zo Slovenského zväzu včelárov pre trnavský kraj.
Sezónu označil za slabú aj Tibor Jókai, šéf regionálnej organizácie, ktorá zastrešuje nitriansky kraj.
Luxusný tovar?
Obaja včelári sa zhodujú, že včely mali výbornú jarnú znášku z ovocných stromov a repky, na niektorých miestach sa podarilo vytočiť aj trochu agátového medu.
Začiatkom júna nosili včely nektár z lipy a ďateliny, potom už kvitla len slnečnica. Ak ju niekto nemal v dolete, mal vraj problém.
„Pretože bolo dosť daždivo a mokro, v slnečnicových medoch je na celom území trošku zvýšený obsah vody. Včely ju nevedeli odpariť, keďže aj vlhkosť vzduchu bola v porovnaní s inými rokmi vysoká. Teraz je obsah vody okolo 20 percent, čo povoľuje aj norma,“ hovorí Jókay.
Keďže sezóna nedopadla podľa očakávaní včelárov, jej výsledok bude mať vplyv aj na peňaženku spotrebiteľa, lebo med podľa včelárov zdražie.
V niektorých mestách už jeho cena stúpla, cena pri kvetových medoch sa zvýšila zo 4 na 5 eur a pri agátových zo 6 na 7 eur. Koncom roka by mala ísť táto cena o euro hore.
Kvalitný med sa však stáva pre mnohých luxusným tovarom.
Jeho spotreba je na Slovensku 2-3 násobne nižšia ako napríklad v Nemecku či Grécku. Ročne vyprodukujeme len približne 3300 ton.
Keďže medu je zhruba o tretinu až polovicu menej, jeho nedostatok sa budú snažiť zneužiť falšovatelia.
Problémom je, že med pančovaný cukrovými invertami nie je na prvý pohľad rozoznateľný od agátového. Až rozborom by sa zistilo, že obsahuje kukuričný škrob, ktorý sa v mede nachádzať nemá.
Podľa Tibora Jókaya sa takýto med vyskytol už v okolí Tornale a Rimavskej Soboty. V šalianskom okrese je kvalita medu podľa neho dobrá.
Klimatické zmeny môžu odrádzať
Včelári by mali mať v súčasnosti stočený aj slnečnicový med, včely už začali pripravovať na zimovanie.
Musia to urobiť do konca augusta, ktorý sa nazýva aj začiatkom včelárskeho roka. Aby včely neuhynuli, musia ich dobre zásobiť a zabezpečiť tak, aby sa k nim nedostali vtáci či hlodavce a nesmú byť ani oslabené chorobami a parazitmi.
Liečivá, ale aj technické pomôcky, zariadenia na kočovanie a vzdelávanie včelárov môžu včelári získať najmä z podporných programov na rozvoj včelárstva a program rozvoja vidieka zas poskytuje dotácie na modernizáciu včelích fariem a spracovania včelích produktov.
Na Slovensku je okolo 14-tisíc hobby včelárov, ale iba do dvesto takých, ktorí majú 150 a viac včelstiev. Časté klimatické zmeny môžu podľa Jókaya odradiť od tohto povolania nové generácie.
„Začiatkom augusta sa v Kráľovej pri Senci konali oslavy 95. výročia včelárskej organizácie. Aj keď dominovali včelári v dôchodkovom veku, bolo dosť aj mladých, hoci je pravda, že pod pojmom „mladí včelári“ vnímame skôr štyridsiatnikov,“ vraví Juríčková.
Podujatie bolo zároveň aj určitou formou poďakovania sa tvorcovi projektov mnohých stavieb pre včelársku organizáciu – architektovi Jurajovi Tvarožkovi.
Včelári si ho uctili udelením najvyššieho vyznamenania - Zlatej Fándlyho medaily in memoriam a pomenovali po ňom lipu v pamätnej aleji.
