Prvýkrát vystavujú spoločne súrodenci – výtvarníčka a neprofesionálny fotograf.
NITRA. Dvojnásobnou premiérou je výstava Dialóg pre neprofesionálneho fotografa Alexandra Daniša. V Libresse na Kupeckej ulici vystavuje po prvýkrát vôbec a po prvýkrát spolu so svojou sestrou – výtvarníčkou Soňou Mrázovou, ktorá je zároveň kurátorkou výstavy.
Je jeho veľký fanúšik
Súrodenci sa prestavujú fotografiami a obrazmi. Snímky približujú každodennú všednosť so svojou skrytou krásou, obrazy sú zase krásne svojou nevšednosťou. Niektoré z nich dokonca autorka vytvorila šijacím strojom.
„Celú výstavu som postavila na dielach svojho mladšieho brata, ktorého som chcela predstaviť verejnosti. Som pozorovateľom jeho tvorby a jeho veľkým fanúšikom. Keď si prvýkrát kúpil fotoaparát, myslela som si, že je to recesia. Ale fotí už minimálne desať rokov a čím ďalej, tým viacej sa mi páči ten jeho rýdzi pohľad na svet. Hoci je len amatérskym fotografom, ale fotí so srdcom,“ hovorí o tvorbe svojho brata Soňa Mrázová.
„Alexander fotkami dokumentuje moju prácu, čo a ako robím, ale na výstave má aj svoju komornú tvorbu. Fotí priestor, v ktorom žije, jeho pohľad je veľmi pozitívny. Robí to ako svoj koníček a o to je to zaujímavejšie. Fotil napríklad Klokočinský jarmok, tie snímky majú neskutočnú atmosféru. Na výstave možno vidieť aj fotky z rôznych cyklov – z architektúry, miest, ľudí i krajiny.“
Vyšila ich na pauzovací papier
K bratovým fotografiám pripojila autorka svoje štruktúrované maľby a autoportréty, ktoré šila šijacím strojom. Ten je vo väčšine prípadov jej originálnym výtvarným nástrojom.
„Moja mama aj otec šili, je mi to teda bytostne blízke. Portréty sú šité na pauzovacom papieri, aby vynikla štruktúra „niťovej“ kresby,“ vysvetľuje výtvarníčka. „Tvorím aj inými technikami, ale drvivú väčšinu roka pracujem s textilom a šijem hračky pre deti. Podotýkam však, že šaty si pre seba nešijem. To musí byť technicky presná činnosť, no celá moja tvorba, všetko, čo robím, nie je nikdy úplne presné. Vychádza to z náhodného momentu a väčšinou je to taký chaos. Aj keď pri týchto šitých autoportrétoch som sa snažila byť presná.“
Momentky s ľuďmi sa nezopakujú
Pre Alexandra Daniša je fotografovanie relaxom a vyvážením jeho trochu nezáživného zamestnania – je pracovníkom v hutnej druhovýrobe. Začínal s fotením na kinofilm, čo bolo finančne náročnejšie, dnes nie je problém spraviť s digitálom stovky fotiek s minimálnymi nákladmi.
„Niekto si kúpi psa, aby chodil von, ja som si kúpil fotoaparát. Fotím prírodu, ľudí, zaujímavé momenty a objekty. Krajinku môžete odfotiť rok po roku, síce bude vždy iná, ale bude tam. Momentky s ľuďmi sa už nikdy nezopakujú,“ konštatuje Daniš.
Na výstave prezentuje výber fotiek z posledných zhruba štyroch rokov – čiernobiele, tónované i farebné. Je v nich niečo, čo si ľudia možno bežne nevšímajú a považujú za banálne. „Také veci rád vyhľadávam, chcem nimi v ľuďoch vyvolať nejaký pocit,“ poznamenal fotograf.
Väčšina snímok je z Nitry a Trnavy, ale je tu pár záberov aj zo Štúrova a z Ostrihomu. „Trnava je pekná, povedal by som taká 'zastretá'. Na kalvárii som spravil celkom vydarenú snímku s plastovými kvetmi, ktorá sa sprvu javila ako niečo obyčajné, priam gýčové. Inak k fotkám sa v počítači vraciam až po niekoľkých dňoch od nafotenia – aby som mal odstup, nadhľad,“ dodáva Daniš, ktorý sa v budúcnosti plánuje viac zamerať na fotografovanie ľudí v uliciach.
FOTKY: (ČE)
