Bývalý biskupský hostinec vyzerá zvonku ako za Rakúsko-Uhorska. Ako vtedy vyzeral interiér, nie je známe.
NITRA. Historická budova v parku slúži po desaťročiach svojmu pôvodnému účelu. Z vlastných zdrojov ju zachránil podnikateľ Juraj Rojko.
Bývalý biskupský hostinec z roku 1831 kúpil od súkromnej osoby a kompletne ho dal zrekonštruovať do pôvodnej podoby. Zo zadnej strany pribudla zelená plocha s chodníčkom vedúcim k rieke.
Z objektu, kde predtým prespávali bezdomovci, je dnes štýlová kaviareň s cukrárňou, v ktorej podávajú aj jednoduché jedlá – napríklad pečené kolená či domáce hamburgery.
Pohľad spredu. Foto: (jk)
Pohľad zozadu. Chodníček vedie k rieke. Foto: (jk)
Pohľad zo zadnej terasy k rieke. Celé desaťročia bola táto lokalita za plotom, ľudia sa sem nedostali. Foto: (jk)
Rojková: Nekopírujeme
Manželia Rojkovci vychádzali pri obnove budovy zo starých fotografií. „Snažili sme sa všetko obnoviť do pôvodného stavu, spolupracovali sme s pamiatkarmi,“ povedala Henrieta Rojková, ktorá sa venuje výtvarnému umeniu.
Jej rukopis nesie aj interiér kaviarne, ktorý vyvolal medzi Nitranmi množstvo reakcií – obdivných aj kritických, niektorých dokonca moderné zariadenie poburuje.
„Ja som s ním veľmi spokojná. Po štrnástich rokoch cestovania po svete som si uvedomila, že v Nitre chýba čosi, čo by bolo úplne iné, čo by pritiahlo turistov. Mohli sme sem dať klasický nábytok, ale uznajte, tonetkové stoličky už sú v niekoľkých podnikoch v Nitre, takisto napodobeniny starých vecí. S manželom máme takú filozofiu, že nekopírujeme. Navyše, nemali sme podklady, ako vyzeral interiér biskupského hostinca,“ povedala Henrieta Rojková.
Interiér. Foto: (jk)
Inšpirovala sa leknami
Majiteľka chcela, aby zariadenie kaviarne evokovalo park, vodu, inšpirovala sa aj leknami v susednom jazierku. „Podľa toho boli zvolené farby aj tvary.“
V interiéri dominujú štyri veľké ružové kreslá, ktoré znázorňujú kvety lekna, žltý stolík symbolizuje piestiky. Na operadlách stoličiek sa opakuje motív kruhu, ktorý pripomína leknové listy.
S vodou sú spojené aj dve vitráže na stenách – na jednej sú lekná, na druhej vodník. „Túto vitráž sme robili spoločne s pani Darinkou Szöllősi, trvalo nám to osemdesiat hodín. K vodníkovi som si vyrobila aj šaty,“ prezradila Henrieta Rojková.
Vitráže. Foto: (jk)
Majiteľka Henrieta Rojková v šatách s vodníkom - rovnakým, aký je na vitráži. Foto: K photography
Benátske zrkadlo. Foto: (jk)
Hrdá je aj na benátske zrkadlo z ostrova Murano, ktoré je staršie ako budova. „To je taká naša pýcha, čistila som ho zubnou kefkou.“
Z rovnakého ostrova bude aj hlavný luster v kaviarni, ktorý má byť prekvapením. Zatiaľ visí v miestnosti luster z obývačky Rojkovcov.
Návštevníci si môžu posedieť aj vonku na dvoch terasách. „Stoličky na zadnej terase, to bola láska na prvý pohľad. Pochádzajú z Paríža a hoci možno vyzerajú labilne, unesú aj veľkého chlapa. Po prvýkrát som ich videla na Manhattane v New Yorku,“ dodala majiteľka, ktorý je pyšná aj na atypický veľký bar.
Posedenie na zadnej terase. Foto: (jk)
V susedstve bude galéria
Kuchyňa a toalety sú v prístavbe v zadnej časti, ktorá bude časom obrastená viničom. Pribudne aj bezpečnostné zábradlie, ktoré oddelí pozemok od jazierka.
Z druhej strany kaviareň susedí s bývalou vodárne, ktorú kúpil Juraj Rojko od mesta. Z chátrajúceho objektu chce spolu s manželkou urobiť súkromnú galériu a priestor určený na kultúrne akcie.
Areály bude prepojené, časť betónovej plochy nahradí zeleň. Na miestach, ktoré boli ešte nedávno hanbou parku, vzniká spoločensko-rekreačná zóna.
Pohľad na zadnú časť budovy pred rekonštrukciou. Fotka vznikla presne pred rokom. Foto: (jk)
Bývalá vodáreň, v ktorej bude galéria. Foto: (jk)
