Rómovia musia denne spĺňať 20 bodov. Tí, ktorí dosahujú dobré výsledky, majú možnosť sa po troch mesiacoch presťahovať.
DUNAJSKÁ STREDA. Program viacstupňového bývania od svojho vzniku zaznamenal prvé úspechy. Tri rómske rodiny sa presťahovali do mesta.
Projekt neriešil iba bytový problém
Uprostred priemyselnej zóny na Kračanskej ceste v Dunajskej Strede je budova s dvojjazyčným nápisom - My, rómsky národ chceme žiť slušne so svojimi povinnosťami a právami. Je súčasťou obytného komplexu, ktorý v roku 2004 vytvorila inštitúcia pre romologický výskum spolu s mestom.
„Na sídlisku Júliusa Lörinca bývalo 36 rodín, približne 300 ľudí. Za 20 rokov sa ich dlhy voči mestu vyšplhali až na 25 miliónov korún. Aby sa situácia nezhoršovala, bývalý primátor ma oslovil, aby som pripravil nejaký program. Pomenoval som ho Druhá šanca. Mesto ho prijalo, pretože sme v ňom neriešili len bytový problém pre Rómov, ale zároveň ich osvetu a výchovu,“ hovorí vysokoškolský pedagóg, romológ a expert sociálnych vied Jozef Ravasz.
Jeho program viacstupňového bývania spočíva v tom, že Rómovia bývajú v troch objektoch. Všetky sú umiestnené v jednom areáli, do ktorého mesto investovalo 30 miliónov korún. V súčasnosti je v ňom 329 osôb, 94 rodín.
V pavilóne C, ktorým sú označené kontajnerové byty, bývajú neplatiči. Pavilón B je najstarší objekt v areáli a sú v ňom „slušnejší“ Rómovia. V A pavilóne sú 1-izbové byty s nižším štandardom. Majú všetko okrem ústredného kúrenia. Býva v ňom deväť rodín, ktoré majú byť pre ostatných príkladom.
„Slušné mladé rodiny boli ochotné prísť a začať bývať na Kračanskej ceste. Majú byť vzorom pre ostatných Rómov, aby videli a naučili sa od nich, že dá sa žiť aj inak. Táto súťaž u nich podvedome funguje, pretože Rómovia si väčšinou neberú príklad od gadžov-Nerómov, ale od svojich,“ vysvetľuje Ravasz, ktorého Rómovia považujú za autoritu.
Za dobré výsledky sa môžu presťahovať
Všetci Rómovia musia denne spĺňať 20 bodov. Získavajú ich napríklad dbaním na dodržiavanie pravidelnej školskej dochádzky, hľadaním zamestnania, staraním sa o svoje okolie, dodržiavaním hygieny či platením nájomného. Bodový systém kontrolujú a mesačne hodnotia štyria terénni sociálni pracovníci vrátane Jozefa Ravasza. Je zároveň aj správcom.
Rómovia, ktorí dosahujú dobré výsledky, majú možnosť sa po troch mesiacoch presťahovať z C pavilónu do B, z B do A, a z A do mesta. Naopak to už neplatí, z pavilónu A sa ľudia nedostanú naspäť do B alebo C.
Projekt Jozefa Ravasza sa za roky osvedčil a do mesta sa presťahovali už tri rodiny.
„Podľa potreby pracujeme nielen s rodinami, ale aj s jednotlivcami. Zapojili sme ich do aktivačných prác, priamo na dvore pracuje každé ráno 18 Rómov štyri hodiny. Je to dlhý proces, ale každý v ňom pochopil, že elektriku nemôže ukradnúť od suseda a že za vodu sa platí. Možno sa to niekomu zdá, že sú to základné veci, ale u týchto ľudí nie. Pre nás je veľký úspech aj to, keď papier nezahodia na zem, ale dajú ho do kontajnera," vraví romológ.
Spolupracujú so samosprávou
Projektom Jozefa Ravasza sa inšpirovali aj iné mestá. Spoluprácu nadviazalo Komárno, Veľký Meder a Košice, kde je dlhodobý problém s obyvateľmi na Luníku IX. Cieľom projektu je podľa Jozefa Ravasza hlavne jeho udržovateľnosť a dôležitým prvkom spolupráca so samosprávou. Tá spolufinancuje niektoré euro-projekty. Na otázky, ako hodnotí mesto projekt s odstupom času a či sa ním vyriešila rómska otázka v Dunajskej Strede, neodpovedalo.
